BRATISLAVA 3. júla (WEBNOVINY) – Mali to byť nezabudnuteľné chvíle, na ktoré by s odstupom času iba zasnene spomínala. Pri rozprávaní 23-ročnej študentky Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre naskakuje husia koža. Výstrely, krik a strach o holý život – takto si začiatok leta zrejme nepredstavovala.
Lea prežila piatkový teroristický útok na tuniskej pláži v meste Súsa, ku ktorému sa prihlásil Islamský štát. Šialenú streľbu džihádistu, známeho pod menom Abú Jahja Kajravání, neprežilo 30 Britov a medzi obeťami bolo aj osem ďalších cudzincov z Írska, Nemecka, Belgicka, Portugalska a Ruska.
Tunisko identifikovalo všetky obete teroristického útoku
Tento muž zastrelil v Tunisku 38 ľudí, miloval tanec a párty
Strelec z pláže bol na výcviku v Líbyi koncom minulého roku
Obrazom: Vládny špeciál priviezol Slovákov z Tuniska
Tunisko po útoku zavrie mešity, hromadí sa tam násilie
V Tunisku zatkli 12 podozrivých v súvislosti s útokom v Súse
Bola 150 metrov od miesta útoku
Študentka Lea bývala s priateľmi v susednom hoteli a v čase útoku bola na pláži. „Mohla som byť tak 150 metrov odtiaľ,“ začína svoje rozprávanie. To, čo nasledovalo, keď začula streľbu, sa len veľmi ťažko opisuje: „Najskôr som počula výstrely zo samopalu, tak som sa postavila, že sa niečo deje. Pozrela som sa na plavčíka a ten v pokoji ďalej sedel. Myslela som si, že majú nejakú akciu alebo cvičenie. Vôbec mi v tom momente nenapadlo, že sa môže diať niečo také hrozné, tak som ležala ďalej. Až potom v priebehu desiatich minút sa rozkríklo, že tam niekoho zastrelili,“ hovorí Lea.
Prvotné informácie o útoku boli veľmi chaotické a nikto nevedel, čomu má vlastne veriť. „Keď sme sa pýtali domácich, ktorí nás strážili, povedali nám, že sa nič nedeje, že máme byť pokojní, že len niekomu ukradli telefón. Potom sa nám to nezdalo, lebo začala prichádzať aj polícia na lodiach a koňoch, celkovo tam bol dosť zhon. Potom sa rozkríklo, že sa niekto utopil, ale to sa tiež nepotvrdilo, až potom nám prišla SMS zo Slovenska, že bol v Tunisku teroristický útok a či vôbec žijem.“ Spôsob, akým zareagovali na vzniknutú situáciu miestni, Leu zarazil: „Chceli to ututlať, aby im aspoň nejakí turisti na pláži ostali, rýchlo to sťahovali dovnútra, aby sa to nerozkríklo.“
Česi údajne džihádistu deň pred útokom videli na pláži
Po útoku čakali v bare na pláži na ďalšie inštrukcie, no tie neprichádzali. Jediné šťastie mali podľa Lei v tom, že jedna známa z ich partie mala priateľa zo Slovenska, ktorý ich prepojil s veľvyslanectvom až na ministerstvo.
Ostávali tak v telefonickom kontakte, pretože im podával potrebné informácie o tom, čo majú ďalej robiť. Poradil im, aby sa z pláže premiestnili do hotelovej izby, pretože na pláži to pre nich mohlo byť stále nebezpečné. To, čo sa dozvedeli na recepcii od staršieho manželského páru z Čiech, študentke z Nitry vyrazilo dych: „Vraveli, že útočníka deň predtým videli, keď prechádzal cez našu pláž. Ešte si ho aj fotili, lebo im bolo čudné, že si berie so sebou dáždnik a celý je v čiernom.“
Lea má ťažké srdce aj na delegátku, ktorá im v ťažkých chvíľach nepomohla. „Vyzerala, že nevie ani o tom, že nám majú poslať vládny špeciál. Vôbec nás neinformovala. K turistom, ktorí sa rozhodli v Tunisku zostať, sa správala milo. K nám, ktorí sme chceli ísť domov, však boli arogantní. Vysmievali sa nám, či sme normálni.“
Lea bola v Tunisku prvýkrát v živote a vrátiť sa tam zatiaľ nechystá. Na záver rozhovoru smutne skonštatuje: „Nikto však nevie zaručiť, kde to vypukne, kedy sa to bude opakovať a ako.“