Líder Luhanskej republiky vyzval Porošenka na súboj

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Kiska prijal Porošenka, pre Slovensko je Ukrajina dôležitá
Zľava: Prezident Ukrajiny Petro Porošenko na tlačovej besede po spoločnom rokovaní. Bratislava, 16. november 2014. Foto: SITA/AP

LUHANSK/KYJEV 19. novembra (WEBNOVINY) – Líder samozvanej Luhanskej ľudovej republiky Igor Plotnický vyzval v utorok ukrajinského prezidenta Petra Porošenka na súboj, ktorý by mal podľa neho ukončiť krízu na východe krajiny.

V otvorenom liste prezidentovi, ktorý citovala ruská agentúra TASS, Plotnický navrhol, aby duel rozhodol o víťazovi polročného ozbrojeného konfliktu. Kyjev jeho návrh odmietol a ukrajinské ministerstvo zahraničia Plotnickému odkázalo, že si „zaslúži len duel na ukrajinskom súde“.

Viac o napätej situácii na Ukrajine sa dočítate

—-> TU.

Plotnický, ktorého v nedávnych voľbách zvolili za „prezidenta“ Luhanskej ľudovej republiky, v liste ako príklad uviedol „dávnych slovanských vojvodcov a slávnych kozákov“, ktorí konflikty riešili súbojmi. „Ten, kto vyhrá, stanoví podmienky pre porazenú stranu,“ povedal s tým, že výber zbraní a miesta súboja prenechá Porošenkovi.

Navrhol tiež, aby súboj vysielala v priamom prenose televízia. Spravodlivosť duelu má zabezpečiť desať pozorovateľov a sekundantov na každej strane. „Dokážte, že ste pripravený preliať aj svoju vlastnú krv a prijmite moju výzvu,“ napísal Plotnický Porošenkovi.

So separatistami sa nebude rokovať priamo

Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk vylúčil v stredu priame rokovania medzi vládou v Kyjeve a proruskými separatistami na ukončenie šesťmesačného konfliktu na východe krajiny.

„Nebudeme viesť priame rokovania s ruskými teroristami,“ povedal Jaceňuk na vládnom zasadnutí. Vyzval tiež Rusko, aby sa riadilo zmluvou o prímerí podpísanou v septembri v bieloruskej metropole Minsk a prestalo „hrať hry“ zamerané na udelenie právneho štatútu separatistom.

Lavrov vyzval na rokovanie so separatistami

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov predtým vyzval ukrajinských lídrov na priame rokovania so separatistami. „Ako ďalší krok vyzývame na založenie stabilných kontaktov medzi Kyjevom a predstaviteľmi Donbasu s cieľom dosiahnuť obojstranne prijateľné dohody,“ povedal Lavrov v stredu v dolnej komore parlamentu. Rusko podporuje separatistov na východe Ukrajiny, tvrdí však, že nie je priamo zapojené do konfliktu v Donbase.

Lavrov v utorok vyjadril vieru, že situácia vo vzťahoch medzi Ruskom a EÚ neprekročila pre krízu na Ukrajine „bod, z ktorého už nie je návratu“. Lavrov na stretnutí diplomatov v bieloruskom Minsku zároveň deklaroval záujem Moskvy o zlepšenie vzťahov so zvyškom Európy, pričom sankcie označil „za nikam nevedúcu cestu“.

Vplyvný šéf ruskej diplomacie v tejto súvislosti vyzval vládu v Kyjeve na dodržiavanie septembrového prímeria na východe Ukrajiny a začatie rokovaní s povstalcami. Zároveň poukázal, že Kyjev sa namiesto toho snaží juhovýchodné regióny „dusiť sociálne aj ekonomicky“. Ako povedal, „dúfam, že naši západní kolegovia, ktorí vplývajú na orgány v Kyjeve, si uvedomujú nebezpečnosť udalostí vyvíjajúcich sa týmto smerom“.

Rokovania na neutrálnej pôde

Ukrajinská vláda ponúkla Rusku „vážne rokovania na neutrálnej pôde“ o uvoľnení konfliktu vo východnej Ukrajine. Návrh podľa ukrajinskej tlačovej agentúry Interfax predstavil v utorok premiér Arsenij Jaceňuk po stretnutí s nemeckým ministrom zahraničia Frankom-Walterom Steinmeierom (SPD) v hlavnom meste Ukrajiny Kyjev. Pri zložitých rokovaniach majú podľa Jaceňuka pomôcť Európska únia a Spojené štáty.

Konflikt na východe Ukrajiny si už vyžiadal viac než 4000 obetí na životoch. Obe strany uzavreli začiatkom septembra v Minsku prímerie, to však porušujú obe strany. Nedávne pohyby neoznačených vojenských jednotiek a obrnených vozidiel v povstaleckých regiónoch, ktoré podľa Kyjeva prišli z Ruska, naznačujú, že konflikt by sa mohol opäť plne rozhorieť.

Vzťahy medzi Západom a Ruskom sú najhoršie od pádu železnej opony koncom 80. rokov. Ruská vláda v auguste na jeden rok zakázala dovoz mäsa, rýb, mliečnych produktov, ovocia a zeleniny z krajín Európskej únie, USA, Kanady, Austrálie a Nórska. Urobila tak v reakcii na ekonomické sankcie voči Rusku, ktoré Západ obviňuje z rozpútania niekoľko mesiacov trvajúcej krízy na juhovýchode Ukrajiny.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Arsenij JaceňukSergej Lavrov