BRATISLAVA 17. septembra (WEBNOVINY) – Národná rada SR v stredu schválila vládny návrh zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Dôvodom prijatia zákona sú zmeny viacerých pravidiel využívania eurofondov pre programovacie obdobie 2014 až 2020. Pri hlasovaní v stredu zákon podporilo 81 poslancov za Smer, proti nebol nikto a zdržal sa jeden poslanec.
Fico šíri podľa Kaníka proruskú agendu, zasadli výbory
Zmeny vo využívaní eurofondov ukončili rokovanie v parlamete
Zákon o príspevku z eurofondov určuje postavenie a právomoci jednotlivých orgánov v procese využívania príspevkov z fondov Európskej únie, základné princípy riadenia a kontroly a procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti. Upravuje aj konflikt záujmov pri poskytovaní pomoci z eurofondov. Zákon nadobudne účinnosť 1. novembra okrem ustanovení, ktoré majú nadobudnúť účinnosť 1. januára 2015. Napríklad, sankcia v prípade nedobrovoľného vrátenia príspevku alebo jeho časti za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania sa zníži z dvojnásobku na 1,5-násobok sumy uvedenej vo výzve riadiaceho orgánu na vrátenie.
Beblavý žiadal väčšiu verejnú a politickú kontrolu
Poslanci okrem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy schválili pozmeňujúci návrh Juraja Blanára (Smer) týkajúci sa pôsobnosti orgánov územného rozvoja. Neprijali všetkých desať bodov pozmeňujúceho návrhu Miroslava Beblavého (nezaradený), ktorý žiadal väčšiu verejnú a politickú kontrolu projektov financovaných z eurofondov, vrátane zlepšenia domáceho auditu.
„Poslanci Smeru schválili zákon, ktorým sa bude riadiť rozdeľovanie a kontrola eurofondov až do roku 2022 bez akýchkoľvek návrhov zo strany opozície. Využívanie eurofondov bude tak aj naďalej sprevádzať známa trojica – byrokracia, korupcia a nedostatočné čerpanie,“ zareagoval Beblavý. Tvrdí, že napriek opakovanému „odhodlaniu“ ministra financií Kažimíra zásadne zmeniť systém kontroly, konkrétne skutky chýbajú. „Výsledkom sú kauzy ako Star EU ministra Richtera alebo kontrakt na 500 eur, ktorý sa zázračne zmenil bez súťaže na 20 mil. eur (pri bývalom ministrovi dopravy Ľubomírovi Vážnom). Korupcia a chyby vlády vyrobili z eurofondov najväčšie ohrozenie štátneho rozpočtu,“ dodal Beblavý.
Opozičný poslanec navrhol, aby v monitorovacích výboroch operačných programov boli aj dvaja zástupcovia parlamentu z príslušného výboru – jeden za vládnu a jeden za opozičnú stranu. Vo výberovej komisii na audítorov by podľa neho okrem príslušného ministerstva mali byť zastúpené aj ministerstvo financií, Slovenská komora audítorov a Najvyšší kontrolný úrad. Chcel, aby audítori boli hodnotení podľa presných kritérií.
S pozmeňujúcim návrhom neuspel ani Hlina
Za potrebné označil Beblavý aj zásadné zvýšenie informácií o príprave najmä národných projektov štátnych inštitúcií realizovaných bez súťaže. Žiadal tiež, aby podnikatelia mali nárok na príspevok z eurofondov po splnení podmienok. Riadiace orgány operačných programov, by podľa neho mali zverejňovať a priebežne merať administratívnu záťaž pre žiadateľov a prijímateľov. Predsedajúci Pavol Paška (Smer) skritizoval Beblavého za neúčasť v sále pri hlasovaní o jeho pozmeňujúcom návrhu. Na hlasovaní sa nezúčastnil spolu s opozíciou.
S pozmeňujúcim návrhom neuspel ani Alojz Hlina (nezaradený), ktorý bol prítomný, ale nehlasoval. Navrhol, aby na informačných tabuliach projektov financovaných z EÚ boli aj údaje, že na ich financovaní sa podieľajú aj peniaze štátneho rozpočtu.
Kažimír chce prísnejšiu kontrolu
Minister financií Peter Kažimír garantuje zásadnú zmenu výkonu kontroly využívania eurofondov v pôsobnosti rezortu financií. Súčasnú kontrolu nepovažuje za dostatočne efektívnu a z hľadiska kapacít za dobre nastavenú.
V prípade korekcií pre chyby v čerpaní eurofondov podľa ministra financií nejde o definitívnu stratu týchto peňazí a ešte môžu byť použité. V závere programovacieho obdobia 2007 až 2013, v ktorom je možné dočerpať eurofondy do konca roku 2015, sa objem korekcií logicky kumuluje. „Tie peniaze sa nestrácajú, ale zvyšuje sa obrovské riziko neschopnosti vyčerpať ich včas. To je realita, s ktorou sa treba vysporiadať,“ povedal Kažimír. Kontrolná činnosť musí byť tak oveľa prísnejšia a adresnejšia. „Je pravdou, a to sú naše spory s Európskou úniou, že sa menia aj postupy a prístupy. To, čo bolo predtým prehliadnuté, sa teraz proste považuje za jasné pochybenie,“ dodal.